Kapitola 5

8. července 2009 v 2:54 | Nicolas Black |  Najlepší bude Slizolin
Harryho pobyt na Rokfort nezačal práve najlepšie. Nie len, že mal hlúpe nočné mory a začala ho bolieť jazva, ale ešte k tomu dostal ďalší trest po škole, a to je tu len druhý deň. Kedy si má nájsť čas na písanie domácich úloh? Už bol pozadu v čítaní v hodinách dejín mágie. Mimo toho, ešte musel urobiť niečo so svojim pyžamom. Jeho objednávka poštou zaberie asi dva-tri dni, podľa toho čo sa dozvedel o obchode v Rokville. A potom už konečne bude mať normálne oblečenie. Ale naozaj si nemyslel, že niekto uvidí jeho vyťahané staré tričko, ktoré používal na spanie. Aké to len mal šťastie. Snape pravdepodobne bol v klubovni celú noc len preto aby ho nachytal.


Medzitým si uvedomil, že sa potrebuje osprchovať a obliecť ešte pred tým, ako ho nachytajú ostatní chlapci. Ale čo ak ho zas prichytí Snape za to, že nedodrží harmonogram? Krčiac sa v obvyklej pozícii, kolená na hrudi, sa pokúšal potlačiť bolesť z jazvy. Po toľkých bolestiach jazvy sa už celkom naučil potlačovať tú bolesť. Dostavovala sa len už iba niektoré rána.

Keď potlačil bolesť, už bol schopný zas normálne myslieť. Uvedomil si, že je ešte skoro a má ešte čas na čítanie. Skĺzajúc sa na koniec svojej postele sa pozrel na závesy spolubývajúcich aby sa uistil, že ešte stále spia. Jeho taška s knihami bola na vrchu truhlice. Vybral teda knihu Dejín mágie a tak isto aj knihu Transfigurácie. Možno by mal ešte začal na písomnej práci z Transfigurácie, ak bude mať príležitosť. Po tom, čo zatiahol závesy na svojej posteli, ľahol si späť na vankúš a začal čítať.

Až kým nezačul ostatných chlapcov pohybovať sa po izbe nepozrel sa inde, len stále čítal knihu. Začal premýšľať nad tým, ako sa osprchuje bez toho aby si ho nevšimli. Ale teraz už nemal žiadnu inú možnosť. Ťažko prehltol, zavrel knihu z Transfigurácie a vyšiel spoza závesov. Teddy mal posteľ hneď vedľa neho, a práve sa hrabal v kufri. Pravdepodobne aby našiel svoje veci na sprchovanie.

Teraz alebo nikdy, pomyslel si Harry, a takmer sa rozhodol pre nikdy. Namiesto toho zliezol z postele a vzal si jeden zo školských županov snažiac sa to urobiť predtým, než sa otočí Teddy. Keď tak urobil, Harry si rýchlo vzal vrecúško na sprchovanie a čisté oblečenie.

"Potter," zasyčal Teddy. "Harry."

V žalúdku mal v tej chvíli pocit, ako keby zjedol niečo, čo malo pár týždňov po záručnej dobe. Otočil sa na neho. Nestál veľmi ďaleko.

"Áno?" Povedal Harry.

"Čo robíš?" Snažil sa udržať hlas potichu, lebo tu ešte stále boli dvaja chlapci, ktorý ešte nevyliezli spoza závesov. Rozpis dával študentom presne polhodinku na kúpelne, ale niekto - ako Crabbe a Goyle, nasledovaný Dracom - ju využívali do poslednej možnej sekundy.

"Idem do spŕch," odpovedal mu Harry, ako keby to bola najzrejmejšia vec na svete.

Teddy pretočil oči. "Áno, ale prečo máš na sebe to?"

"Ehm... ušetrí mi to čas. Ak sa oblečiem už tu. Ja, ehm, musím dokončiť esej pre McGonagallovú."

"Kvôli trestu? Nechal si ťa včera až do zákazu vychádzky."

Harry bol prekvapený, že si to Teddy všimol. "Hej, už som pozadu."

Teddy natiahol noc a potom pokrútil hlavou. "Dobre, tak poďme. Aj ja musím dokončiť niečo. Čítanie pre Binnsa, myslím."

Spolu šli do spŕch, a Harry sa snažil byť diskrétny. Mohol cítiť Teddyho pohľad na sebe pri tom ako zatiahol závesy a dal si dole župan. Opäť raz sa osprchoval v rekordnom čase. Uvedomil si to vtedy, keď sa mu nohavice prilepili na nohy, ktoré ešte stále boli mokré. Bolo mu to jedno.

Draco so Zabinim prišli práve v tej chvíli, keď si obliekal košeľu. Zabini sa na neho pozrel, Harry predstieral, že ho nevidí, ale rýchlo dal na kopu všetky svoje veci, ktoré mal predtým na sebe, vrátane starého trička.

Klubovňa bola tichá, ako stále, pomyslel si potom, čo videl skupinku študentov si pri pár stoloch robiť domáce úlohy. Možno Harry - a Teddy - neboli jediný, ktorý už boli pozadu. Harry mal byť v študentskej skupinke spolu s Teddym, Zabinim a Millicent Bullstrodovou, ale už premeškal prvú, lebo mal trest. Teraz však ale mal čas urobiť na svojej eseji ešte predtým, ako pôjde na raňajky.

Teddy sa k nim pripojil asi po polhodinke. Hodil na Harryho zvláštny pohľad, ale nepovedal mu ani slovo. Sadol si a dvakrát skontroloval, ktoré kapitoly si to mal prečítať na Dejiny mágie. Učili sa spolu do 7:20, keď Marcus Flint - prváci ho mali volať "Prefekt Flint" - ich nezavolal a zoradil na cestu do Veľkej Siene, kde sa mali naraňajkovať. Prváci boli stále ako prvý, takže to znamenalo, že Harry sa začal rýchlo ponáhľať, aby všetko stihol.

Draco bol v prvom rade. Hneď za ním bola Pansy Parkinsonová. Potom nasledoval Harry. Harry ešte nemal čas si pohovoriť s prváčkami, vlastne ani nevedel, že čo by im povedal. Aj keby, tak hneď ako by sa jej prihovoril by sa mu hneď začala pozerať na jazvu. Väčšina ľudí to tak robila. Vo vlaku musel jazvu ukázať až 12 krát. Nenávidel ten pohľad akým sa na neho pozerali.

"V poriadku, pohnite sa," povedal Prefekt Flint a sprevádzal ich do Veľkej siene. Hneď na druhej strane steny (Poznámka prekladateľa: síce v originály je portrét, ale ako všetci vieme, tak ich klubovňa je za stenou) položil Flint ruku na Harryho plece a zastavil ho. Usmial sa na Harryho a pošepkal mu, "Skús sa raňajkách jesť ako sa na Slizolinčana patrí. Nesmieš dovoliť, aby ostatné fakulty mali o čom rozprávať." Pozrel sa smerom k Dracovi a pokračoval, "Sleduj jeho spôsoby pri jedení, ak si nebudeš niečím istým. Stačí ak ho zopakuješ." Potom odišiel, nechávajú Harryho osamoteného. Harry sa ale rýchlo rozbehol k ostatným.

Harry tvár bola úplne červená. Pozeral na ostatných ako vchádzajú do Veľkej siene a pokúšal sa nemyslieť na ten fakt, že Teddy bol celý čas za ním a teda bolo dosť možné, že počul všetko to, čo mu hovoril Flint. Ale presne tak ako mu povedal, keď si sadol za stôl, tak začal pokukovať po Malfoyovi a presne do detailov ho opakoval, keď si naložil na tanier jedlo.

Taktiež si nalial tekvicový džús - jednu z najlepších vecí, aké kedy ochutnal - a vzal hrianku. Práve sa rozhodoval, že či si dá viac džúsu alebo hrianky, alebo si už nedá nič a len počká na ostatných. Z premýšľania ho ale vytrhol zvláštny zvuk. Strop po Veľkej sieni ukazoval slnečný, bezoblačný deň. Ale čo bolo viac zvláštne bol ten počet sov, ktoré sa dostalo do siene oknom pri strope. Každý z nich mala na nohách niečo pripevnené. Buď to bol list, malý balíček alebo niečo iné.

Harry sa usmial. Sovia pošta sa mu zdala úžasná. Bol veľmi prekvapený, keď jedna tmavo-hnedá sova s rozpätím krídiel, ktorý bol dlhší ako celý Harry, pustil list na jeho tanier. Pergamen, do ktorého bol list vložený mal na sebe jeho meno, určite bol ten list pre neho. Ale kto by mu už len posielal list? Dursleyovci nie, to je jasné. Určite nie po tom, čo videl reakciu strýka Vernona na list, v ktorom bolo, že ho prijímajú do Rokfortu.

Harry roztrhol pečať - pre prepletené hady - a otvoril ho. List bol krátky, bez pozdravenia.

Hneď ako sa naraňajkujete choďte na ošetrovňu a dajte si vyšetriť tú jazvu. Očakávam, že budem počas vášho trestu počuť, aká bola diagnóza a liečenie. Toto nie je možnosť, toto je príkaz!

Harry sa mračil na list tak veľmi, až sa ho Draco opýtal, že či sa deje niečo zvláštne. "Och, nič," zaklamal rýchlo. "Musím už ísť, Snapeove príkazy."

"Uvidíme sa teda na čarovaní, príď načas." Povedal mu pri odchode Draco.

"Jasné." Odpovedal mu Harry.

Harry sa postavil a šiel na koniec stola za prefektom Flintom aby mu oznámil, kde bude.

"Bolo mi oznámené,l aby som šiel na ošetrovňu," povedal Flintovi, držiac svoj list.

Flint mu krátko kývol na súhlas a otočil sa späť k raňajkám.

Harry pri tom, ako kráčal po mramorovom schodisku, uvažoval o Snapeovom príkaze. Prečo sa riaditeľ fakulty tak stará o jeho bolesť v čele? Túto istú otázku si kládol aj nadránom, keď ho Snape zobudil. Vtedy mu zaklamal, že mal nočné mory. Ale Harry si bol istý, že Snape vytušil, že mu klame.

Bez toho aby k niečomu prišil vošiel na ošetrovňu. Dlhý rad postelí na jednej strane, pričom na druhej strane boli okná s výhľadom na pozemky. Miestnosť bola veľmi svetlá s bielou podlahou a bielymi stenami. Taká rozdielna od Slizolinských izieb. Čarodejnica v stredných rokoch stále pred ním pri kabinete a prechádzala sa popri rôznych fľaštičkách s elixírmi alebo masťami a pritom si do zoznamu písala, že aké ešte potrebuje doplniť.

"Madam Pomfreyová?" Povedal Harry ako vošiel do miestnosti a zavrel za sebou dvere.

Žena sa na neho pozrela a usmiala sa.

"Áno." Povedala a položila na poličku fľašku, ktorá mala práve v rukách. "Stalo sa ti niečo, zlatíčko?"

"Ehm, nie. Nie naozaj. Môj, ehm.... riaditeľ fakulty chce aby ste sa mi pozreli na čelo."

Žena sa zamračila priblížila sa k nemu.

"Tak sa na to pozrime, teda," povedala pri tom ako vytiahla svoj prútik a ukázala mu ním na jednu z postelí.

Harry si sadol na kraj postele aby nepokrčil obliečky. Veď ide jen o čelo. Zdvihol svoje vlasy Madam Pomfreyová zalapala po dychu. Stále držiac obliečky si pozrel na druhú ruku, ktorú mal položenú na nohách. Hlúpa jazva.

Liečieľka sa postavila pred neho a so všetkou vážnosťou povedala, "Je to veľmi červene, áno. Neverím, že je tam infekcia. Pozrime sa...." čelo mu rôznymi kúzlami pozerala a asi po 10 minútach povedala. "V poriadku, to je všetko, pán Potter. Nie je tam žiadna infekcia. Dám vám na to ale hojivú masť. Mala by vás zbaviť bolesti. Aplikujem teraz prvú vrstvu. Mali by ste ju potom používať tri krát denne aspoň do budúceho týždňa. Malo by to zmierniť tú opuchlinu a mali by ste ucítiť mierne uvoľnenie. Pochopili ste ma?"

"Áno, madam."

Madam Pofrkovať odišla do skladu, pravdepodobne po Harryho masť a Harry si konečne po toľkých minútach pustil vlasy. Už ho z toho začínala bolieť ruka. Po chvíli sa vrátila s modrou fľaštičkou. Samotná mastička mala svetlo-modrú farbu a voňala po pomarančoch a karafiátoch. Vzala na prsti trocha maste a potrela ňou kožu okolo jazvy. Bolesť takmer hneď prešla. Zavrel oči a vychutnával si ten pocit, že ho jazva nebolí.

"Tak, nie je to také zlé, čo?" Povedala Madam Pomfreyová po tom, čo skončila a dala mu masť do ruky.

"Nie, madam, " povedal Harry a zliezol z postele.

"Tri krát denne, nezabudnite. A príďte sem okamžite, ak sa to zhorší, alebo nepomôže." Odmlčala sa a po chvíli pokračovala. "Alebo pre hocijaký iný dôvod," dodala. Znelo to od nej ako príkaz. Prikývol jej teda na znak pochopenie a vydal sa preč z ošetrovne.

Hodiny v ten deň boli presne také isté ako v prvý deň. Okrem toho, že mali voľnú hodinu hneď po obede a Čarovanie namiesto Transfigurácie. Mal prinútiť svoje brko lietať pomocou kúzla Wingardium Leviosa. Podarilo sa mu to na šiesty pokus. Nie tak rýchlo ako Teddymu a Zabinimu, ale oveľa rýchlejšie ako tým dvom Malfoyovým gorilám.

Na Herbológii sa znova pokúsil pozdraviť Rona Weasleyho, ale chlapci boli blízko. Keď to skúsil po chvíli znova, tak sa červeno-vlasý chlapec od neho odvrátil s výrazom hnusu a opovrhnutia na tvári. Harry v sebe opäť potlačil bolesť. Vlastne tak ako to robil vždy. Vrátil sa teda k stolu, ktorý mal spolu s Dracom, Goylom a Crabbeom.

"Je to odpad, ten chlapec," zamrmlal Dracom. "Neviem prečo sa mu tak vtieraš."

Harry pokrčil ramenami a snažil sa zachovať si pokojný hlas. "Bol na mňa vo vlaku milý. Ale myslím, že nemá rád Slizolin."

Draco sa zasmial. "Samozrejme, že nemá. Nikto ho nemá rád. To je to, prečo máme prvé pravidlo."

S kývnutím, ale želal si aby tomu chápal, sa otočil k profesorke Sproutovej a začal dávať pozor. Bola to malá žena so špinou za nechtami, ale nebolo to veľmi zvláštne, keď väčšinu dňa už niekoľko rokov strávila v skleníkoch. Harry by to mal vedieť ako prvý, keďže u Dursleyovcoch sa mu dialo to isté.

Zbytok dňa prešiel vcelku rýchlo, dokonca si stihol dokončil esej do Transfigurácie počas voľnej hodiny a začal čítať knihu na hodinu Čarovania. Po večeri sa vrátil do Snapeovej kancelárie. S pocitom nepokoja zaklopal na dvere. Čakal asi minútu a potom sa ozvalo, "Vstúpte."

Snape sedel za stolom a pred sebou mal kopu pergamenov. Presne tak ako minulú noc. A presne tak ako minulú noc, ani dnes sa na neho nepozrel, nech už robil čokoľvek. "Zdá sa, že všetko robíte na poslednú chvíľu, nie?" Opýtal sa ho chladne.

Harry nemeškal, tým si bol istý. Dokonca prišiel o minútu skôr. Stále však bolo lepšie súhlasiť ako nesúhlasiť. To sa naučil už dnes na hodine Elixírov. Tak mu teda odpovedal, "Áno pane, prepáčte."

Snape ukázal na stoličkou pred ním a povedal Harrymu aby si na ňu sadol.

Harry poslúchol a začal rozmýšľať, že čo bude musieť dnes robiť. A prečo mu Snape tak ako včera len nepovedal, že čo má robiť? Harry si teda sadol, a opäť sa začal pozerať na ruky, ktoré si dal do lona. Prešlo pár minút, Harry nevedel povedať, koľko presne, a nakoniec vedúci jeho fakulty položil svoje brko a upriamil pohľad na Harryho. Doslova mohol cítiť tú temnotu v jeho očiach, vtierajúcu sa do jeho hlavy, ale neodvážil sa mu tiež pozrieť do očí.

"Šli ste na ošetrovňu." To nebola otázka.

"Áno, pane."

"A?" Snažil sa ho postrčiť Snape.

"Madam Pomreyová mi povedala, že tam nie je infekcia. Dala mi na to hojivú masť."

"Ukážte, nech sa na ňu pozriem."

Harry zdvihol hlavu a dal si vlasy preč z čela.

Snape na neho zazrel. "Nie jazvu, viem ako vyzerá. Chcem vidieť tú masť."

Harry vytiahol z vrecka masť, ktorú nosil pri sebe. Nechcel totiž aby ho začala bolieť jazva a nemal by pri sebe masť. Tak ju odvtedy ako mu ju dala Madam Pomfreyová stále nosil pri sebe. Vytiahol ju teda z batoha a podal mu ju. Snape sa na ňu pozrel, očividne niečo zisťujúc, a potom mu ju vrátil.

"V poriadku. Dúfam teda, že ju budeme používať presne tak ako vám bolo určené." Povedal Snape.

"Áno, pane."

ďalšiu minútu pri čom z neho Snape nespúšťal pohľad pozeral na kamennú podlahu. Snape sa potom začal prehrabávať vo svojich papieroch. A potom, keď našiel to čo hľadal povedal takmer šepotom, "Mám pre vás ďalšie pravidlá. Vaše správanie pri jedení nezostalo nepovšimnuté, dokonca inými fakultami. Požadujem od všetkých Slizolinčanov aby dodržiavali isté dekórum, hlavne keď ste v spoločnosti iných fakúlt."

Harryho žalúdok sa ako keby prevrátil. Vedel, že o ňom všetci hovoria, ale nikdy by si nepomyslel, že ho budú sledovať pri jedení a už vôbec nie, že sa budú rozprávať o jeho spôsobe pri jedení. Čudoval sa, že či im to vlastne stojí za rozhovor. Cítil sa zle.

Po dlhej chvíli, kým sa spamätal sa Harry pozrel profesorovi do tváre a odpovedal mu. "Áno, pane. Prefekt Flint mi to už povedal skôr."

"Dobre. Dúfam teda, že ich budete striktne dodržiavať. Najlepšie bude ak začnete hneď." povedal Snape spoza kopy pergamenov a Harry zistil, že sa mu trasú ruky.

"Áno, pane."

Snapeove pery sa pomaly vykrivili. "Ešte ste si ich neprečítali, Potter. Urobte tak teraz, potom vám môžem odpovedať na otázky, ktoré môžete mať."

Harry sa pozrel na pergamen a začal ho čítať. Pergamen bol rozdelený na dve časti. "Smiete" a "Nesmiete". Čítal ho asi 10-15 minút, kým si bol istý, že všetko pochopil.

"Je potrebné, aby som vám vysvetlil niektoré pravidlá, Potter?"

Harry vedel, o čo sa Snape pokúša. Snaží sa ho zahanbiť. Pozrel sa teda na Snapea a povedal. "Nie, pane. Všetkému rozumiem."

Profesorova tvár bola bez výrazu, presne tak ako jeho. Nastalo ticho ktoré po pár minútach Snape konečne prerušil.

"V poriadku, môžete ísť."

Rýchlo si upravujúc veci Harry rýchlo upustil kabinet a šiel do bezpečia svojej spálne.

 

13 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 soraki soraki | 8. července 2009 v 7:27 | Reagovat

och, chudáček Harry, úplně mi ho bylo líto... bude z Teddyho kamarád?
Tahle povídka vypadá fakt hrozně zajímavě, děkuji ti za překlad  :-)

2 JSark JSark | 8. července 2009 v 11:48 | Reagovat

Téda, Sevie je na neho fakt prísny.  8-O Chjo, chudák chlapec. Ale preklad veľmi dobrý, menej chýb, pri ktorých by som mohla nadskakovať. :-D Takže diky.  :-P

3 Pegy Pegy | 8. července 2009 v 19:16 | Reagovat

Super. Moc a moc se těším na pokračování.

4 Merlina Merlina | 8. července 2009 v 22:33 | Reagovat

Čím dál, tím lepší, jak povídka, tak i překlad. Díky.

5 drahokam drahokam | 9. července 2009 v 10:44 | Reagovat

Moc pěkná kapča, Sevík se o něj dalo by se říci i stará. jsem zvědavá jak se nám to rozjede dále, moc děkuji za překlad

6 Simple Simple | Web | 10. července 2009 v 8:49 | Reagovat

hah:) Veľmi pekná kapitola, opäť sme sa posunuli o niečo dopredu:) Čital niekto túto poviedku v originály? Neviete poradiť? To bude celá poviedka iba o prvom ročníku?

7 Nicolas Black Nicolas Black | 10. července 2009 v 11:55 | Reagovat

Ja som si pre istotu prečítal poslednú kapitolu...inak som na tom v príbehu tak ako vy... ako prekladám, tak aj čítam :-D
celé je to v prvom ročníku

8 Simple Simple | Web | 17. července 2009 v 15:54 | Reagovat

no nič nového nebude?:(

9 Nicolas Black Nicolas Black | 18. července 2009 v 6:40 | Reagovat

ďalšia kapitola mi dáva trocha zabrať,,, ale už ju dokončujem...

10 Jenny Jenny | Web | 19. července 2009 v 11:46 | Reagovat

ach, konečne som objavila túto stránku. Bola som tu asi pred mesiacom a potom som ju nejako stratila. Musím povedať, klobúk dolu. Perfektná poviedka. Len tak ďalej... ;-)  :-D

11 Simple Simple | Web | 21. července 2009 v 10:20 | Reagovat

už netrpezlivo čakáme:)

12 Dobby Dobby | 16. srpna 2009 v 22:16 | Reagovat

Preklad OK, ako vždy, príbeh sa pekne vyvíja. Táto poviedka sa mi páčila už v origináli a tak si vždy rada prečítam tvoj preklad. Vďaka Ti zaň.  ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama