Kapitola 3

7. června 2009 v 23:09 | Nicolas Black |  Najlepší bude Slizolin
Severus nebol prekvapený tým, že počul zvuk alarmu. Zavrčal, zrušil alarmové kúzlo a vstal z postele stále len na polovicu zobudení. Jeho ústa boli ešte lepkavé od Ohnivej whiskey a keď sa dostal na silné svetlo tak mu začali slziť oči. Nakoniec sa prezliekol a obliekol si svoj plásť.


"Spal som viac ako dve hodiny? Tri? Naozaj, prvú noc by som nikdy nemal spať. Stále to isté. Každý rok sa niekto cez prvý školský deň pokúsi porušiť jeho pravidlá, mysliac si, že pre neho pravidla neplatia a pokúšajú moju trpezlivosť."

Každý rok sa naskytla len jedna otázka. Kto bol taký hlúpy aby pokúšal Severusov hnev?

Harry sa vytratil do kúpene so svojim vreckom na kúpanie a zo skrinky si vzal uterák. Chcel sa osprchovať predtým, než ktokoľvek iný. Skúsenosti ho to donútili urobiť. Nemohol zniesť pohľad na nezávideniahodný smiech a zniesť ich pohľady, keď ho uvida nahého. Alebo dokonca horšie, nemohol byť po škole tak skoro len za to, že by mu niekto mohol vziať oblečenie.

Ležal väčšinu noci a premýšľal o triedení a nových pravidlách, ktoré si mali pamätať a ako sa vyhnúť trestu kvôli jeho neporiadnym a priveľkým šatom. Želal si aby mal viac času pri Madam Malkinovej, keď si kupoval zvyšok školských šiat - košele, nohavice, kravaty. To všetko mal nové - ale Hagrid sa ponáhľal preč. A Potom keď ho Harry presvedčil aby sa tam vrátili, už takmer zatvorili. Nanešťastie si ale nespomenul na spodky. Toto ráno chcel ešte Hedvigu poslať oveľa skôr, než by si ktokoľvek uvedomil, že chýba.

Profesor Snape nebol jediný, komu sa chcel vyhnúť. Videl ako sa na neho Snape pozerá počas toho stretnutia v klubovni, a nevedel si predstaviť, že čo takého urobil, že je na neho ten muž taký nahnevaný. Bolo to asi len preto, lebo bol zatriedení do jeho fakulty. Nikto nebol šťastný takým rozhodnutím klobúka. Harry si nebol istý, že či ho tu medzi sebou prijmú, ale prvá vec ktorú potrebuje urobiť je, aby vyzeral dobre. Nepotrebuje sa zosmiešniť pred svojimi spolužiakmi.

Harry pootočil kohútikom a bol prekvapený že tečie horúca voda. Nie veľmi horúca, ale prijemná pre tých, ktorá sa chcú osprchovať. Bol zvyknutý používať studenú vodu, len to sa Dursleyovcom zdalo dobré. Položil svoje okuliare na na poličku a postavil sa pod prúd vody. Bolo to úžasné. Teplo z vody mu uvoľňovalo svaly a pomáhalo mu to prekonávať bolesť z modrín tak isto, ako bolesť hlavy z nie príliš dobre vybratých okuliarí.

Harry si rýchlo umyl so šampónom vlasy, ktoré nikdy nemohol dostať do takého stavu akého chcel, a potom to uvidel v zrkadle. Svoje chudé telo - také neporovnateľné s Dudleyho. Rýchlo sa otočil a, doumýval. To všetko do troch minút. Ako sa naťahoval za uterákom, niekto ho chytil za rameno, úplne nahého. Ešte nemal na sebe svoje okuliare, ale mohol rozoznať vlajúci plásť vedúceho Sliolinu cez jemnú paru z vody.

"Och, bože, len to nie."

"To ste až taký nechápavý, Potter?" Zavrčal muž. Harry sa začal krčiť, tak ako vo svojej posteli a Severusove od toho vrčania začali poskakovať do veľmi zvláštnych uhlov, takmer ako jeho vlasy. Ale Harry bol príliš vystrašený aby urobil čokoľvek okrem kývania hlavou. A potom Snape pokračoval, "Je snáď váš mozok neschopný dodržiavať čo i len tie najjednoduchšie inštrukcie?"

"N-nie, pane," povedal Harry. Potom prehlton svoj strach a zdvihol kúsok svoju hlavu. Ak dostane, tak dostane. Nebili ho predsa Dudley a jeho partia každý deň? Ale nebude sa krčiť pred nikým.

"Nie, pane," povedal znova. "Nie som hlúpy."

"Skutočne?" Lenivo povedal profesor, stále držiac ho za rameno ako zverák.

"Dopekla, z toho bude ďalšia modrina," pomyslel si Harry.

"Tak to je potom možné, že ste tu namiesto toho aby ste boli ešte v posteli?"

Čo môže povedať? Nie pravdu, to je isté. To bude mať za dôsledok len ďalšie otázky a nahnevaný Dursleyovci si po neho prídu do školy. Vie ako to chodí. Už bol na ošetrovni, ešte na prvom stupni na základnej škole, keď sa ho opýtali tie otázky. Odpovedal pravdivo, koľko toho je, a kedy, a ako často chodí k doktorovi. A potom niekto z Úradu pre detskú starostlivosť navštívil doma Dursleyovcov a opýtali sa ho na tieto otázky - pred nimi - mnohé z týchto otázok. Čo takého mohol povedať? Samozrejmem že klamal, povedal im, že sa len pred sestričkou chcel vytiahnuť, že aký je odvážny, že toho toľko zvláda, a že len chce pozornosť ostatných. Nerád spomína na reakciu Dursleyovcoch po tom, čo úradníci odišli.

Snape s ním s ramenom zatriasol a zavrčal, "pýtal som sa ťa niečo!"

Napriek rozhodnutiu, že sa nebude pred ním krčiť sa trocha ohol.

"Mrzí ma to, pane."

"Iba vás to bude mrzieť! Myslíte si, že pravidlá neplatia pre Potterov? Tak mi dovoľte vám povedať niečo, vy nevychované decko. Veľmi rýchlo sa naučíte, že čo prikážem, to znamená, že sa tak má stať. A čo poviem, že je zakázané, tak to znamená, aby ste to nerobili!!" Na konci tohto monológu si pritiahol Harry blízko k svojej hlave. Až tak veľmi, že Harry mohol ten hnev vidieť v profesorových očiach.

"Áno, pane. Prepáčte, pane. Budem dodržiavať rozpisy."

"To teda budeme. A ste poškole, dnes o siedmej večer. Neopovážte-sa-prísť-neskoro." Zatriasol ešte raz Harry rukou a potom sa otočil a vyšiel z kúpelne.

Harry zdvihol svoj uterák a utrel sa. Potom, kým sa obliekal, pokúšal sa to, čo sa stalo zatlačiť do svojej mysle, aby na to už nemyslel. To čo na neho kričal Snape nebolo o nič horšie od toho, čo na neho kričali Dursleyovci. Bol len rád, že Snape sa nespytoval na na viac vecí. Na veci, na ktoré nemohol odpovedať.

Keď už bol oblečený, vytratil sa zo Slizolinskej klubovne a pokúšal sa čo najrýchlejšie - tak rýchlo ak sa len dalo - poslať Hedgivou objednávku do Gladragsu, dole v Rokville (Prasinky). Bol rád, že cestu do soviarne im vysvetlili prefekti.

Keď sa vrátil, zistil, že ostatný študenti sa práve začínajú zobúdzať, a pomaly vchádzali do spŕch alebo do klubovne, a Harry čítal kapitolu z knihy Elixírov, aby bol pripravený tak ako len mohol na Snapeovu hodinu. Vzal si nejaký pergamen spolu s notesom pre poznámky spolu s atramentom a brkom. Písanie atramentom bolo pre neho niečo strašné, nevedel po sebe prečítať takmer nič. Vymenil by stovky čokoládových žabiek za jednu ceruzku.

Keď si dával do tašky atrament, videl ako Malfoy vchádza do klubovne zo spální spolu s dvojicou veľkých chlapcov, ktorí ho všade nasledovali. Goyle a Crumm... nie Crabbe. Nebol si istý, ktorý je ktorý. Malfoy na druhej strane, nebolo ho ťažké rozpoznať v dave so svojimi blond vlasmi a stálim polo-úsmevom, ktorý, ako si bol Harry istý, je naučený.

Harry videl, že sa k nemu Malfoy s tými dvoma približuje, ale pokračoval v robote. Malfoy mu nepovedal nič počas celej večere, ale bol to on kto začal.

"No nie je to smiešne?" povedal blondiak a zakryl si rukou ústa lebo zívol. "Že musíme vstávať každé ráno tak skoro. Myslím tým, že cez týždeň je to normálne. Ale cez víkendy?"

Harry si nebol istý, že Malfoy sa rozpráva s ním alebo s jedním z tých obrov. Nepovedal teda nič.

"Si hluchý, Potter?"

Ubezpečil sa, že brko je dosť ďaleko od pergamenu, aby neurobilo fľaky, a potom sa pozrel na Malfoya, ktorý sa na neho nemo pozeral. "Nie, nie som, len som nevedel s kým sa rozprávaš."

Malfoy pretočil oči. "To ako keby som sa rozprával s týmito dvoma, skutočne."

Harry sa na polovicu usmial. Dudley mal tiež okolo seba rád gorily, ktoré ho chránili. A nikdy ich neprestal osočovať. A Harry už bol unavený od toľkch bitiek v škole. Tak teda povedal. "Radšej by nám mali dovoliť si cez víkendy pospať. Nedáva to veľmi zmysel, aby sme stvali tak skoro. Dokonca raňajky nezačínajú skôr ako o ôsmej."

"Presne tak." Malfoy mu podal ruku. "Myslím, že sme sa eššte oficiálne nepredstavili. Som Malfoy. Draco Malfoy."

"Harry Potter," povedal Harry a zatriasol Malfoyovou rukou.

"Pokúšal som sa ťa nájsť vo vlaku..."

"Vážne? Opýtal sa harry Harry si spomenul, že videl nejakého blondiaka na konci vlaku, ale Ronovi nepovedal nič o tom, koho stretol.

Malfoy sa na neho dlho pozeral. "Samozrejme, si známy v niektorých kruhoch." Usmial sa ale len s malým náznakom povznesenosti. "Chcel by som vidieť, prečo je okolo teba toľko kriku."

Harry sa zasmial. "TU nie je žiaden krik. Naozaj. Dokonca pred mesiacom som ani nevedel, že som čarodejník."

Malfoyova tvár sa zvraštila. "Ale tvoji rodičia neboli muklovia."

"Nie..." Hagrid mu povedal, že čo sú to muklovia. "Ale vyrástol som s muklami. Vieš, po smrti mojich rodičoch."

Malfoy zvraštil nos ako keby cítil niečo, čo už nežije asi týždeň a sadol si späť na gauč. "To je... hrozné."

Malfoy nevedel ani spolovice to, čo sa všetko dialo, ale Harry mu to ani neplánoval povedať. "Nemajú radi mágiu," povedal harry. "Ale ja som ju aj tak robil, teda myslím."

"Zrejme."

***

Raňajky pri Slizolinskom stole prebehli v tichosti a všetci študenti ktorý ponocovali a potom skoro vstávali takmer ležali na laviciach, hlavne pri Chrabromilskom stole, jkde bol zaradení aj Ron Weasley. Harry bol kvôli tomu trocha smutný, ale vedel, že chlapec , ktor stretol vo vlaku a povedal mu o zbieraní kartičiek z čokoládových žabiek bol šťastnejší tam, kde je. Oveľa viac ako keby bol v Slizoline.

Ako keby to od neho bolo očakávané, Harry počkal kým všetci ostatný nedojedia svoje raňajky, a až potom si zobral kúsok toastu, ktorý takmer hneď vrátil späť lebo sa na neho Draco pozrel s tvrdým výrazom na tváry. Nakoniec si ho ale vzal. Profesor Snape im začal rozdávať rozvrhy.

Harry sklopil hlavu, uši mu učerveneli, keď si spomeul na tú scénu z rána v kúpeľni, ale profesor Snape nepovedal nič, vôbec nič. Len sa na neho čudne pozrel, keď mu dával rozvrh na kúsku pergamenu.

Draco sa pozrel cez jeho plece. "Prvú máme transfiguráciu." Pretočil oči a škodoradostne sa pozrel na najhlasnejší stôl. "Potom herbológia. S Chrabromilom."

"Zaujímalo by ma, že ako môžu pri tom hluku počuť vedúcu svojej fakulty," zamrmlal Harry.

Draco sa začal smiať. "Ako povedal môj otec, sú to banda nevychovancov. Nemôžu si pomôcť, naozaj."

Harry zvraštil svoj nos, ale dojedol svoj toast a čakal, podľa nových pravidiel pre nich, lebo musel počkať, ktým nedojedia ostatný, aby šli všetci spoločne na svoje prvé hodiny. Aj keď sa cítil trocha nesvoj s pocitom, že nevie ani trocha čarovať a pravdepodobne bude najhorší z triedy, stále si dával pozor, kým kráčal vedľa Draca na svoju prvú hodinu, aby nikto nevidel jeho oblečenie, čo mal pod rovnošatou. Bolo ťažšie ukryť stoje tenisky, ale ak bude robiť malé kroky, tak ich habit zakryje, takže ich nikto neuvidí. Musí to dnes vydržať, kým mu príde ten balík.

Profesorka McGonagallová vyzerala neústupne ale zato férovo a povedali im, že jej hodiny budú pre nich možno najťažšie vôbec a nebude trpieť žiadne poflakovanie sa. Neskôr, keď mali herbológiu, mal Harry prvú možnosť pozdraviť Rona, odvtedy, čo boli spolu na jazera, ale bol sklamaný. Ron sa na neho pozrel s hlbokým odporom a otočil sa od neho.

Keď to Draco videl, potichu si pre seba povedal "zradcovia krvi," čomu ale harry nerozumel. Zvyšok dňa prešiel v kľude a Harry si už takmer zvykol na pohyblivé schodisko, ktoré sa otáčalo vtedy, kedy sa mu zachelo, a taktiež na rôznych duchov. Zloduch (Protiva) bol ale o niečom inom, ale časom si zvykol aj na neho.

Harry jedol obed s "Teddym" Notton, ako chcel aby ho volali, zatiaľ čo Draco sedel s partiou dievčat, ktoré ako povedal, pozná už veľmi dlho. Teddy stále na Harryho hádzal čudné pohľady, a nakoniec sa Harry opýtal, ""Čo? Mám niečo na tváry?"

Teddyho ústa sa premenili do malého psmevu a povedal, "Okrem jazvy nič."

Harry zmrzol. Bola to spomienka na noc, kedy zomreli jeho rodičia a nechcel na to veľmi myslieť, ale Hagrid mu povedal, že nezomreli pri autonehode, ale zabil ich čarodejník menom Voldemort. A bola to tá jazva, ktorá ho urobila slávnym. "Je to len jazva," povedal a vlasy si prehrabol tak aby ju zakryli čo najviac. "Želal by som si aby na ňu ľudia tak neciveli."

Oči sa mu zúžili, ale Teddy začal dojedať svoje jedlo.

Po obede mali ešte niekoľko hodín a potom večeru, a potom musel ísť Harry na svoj trest k profesorovi Snapeovi. Slobo zaklopal na dvere,srdce mal až v krku, ale nechcel plakať, dokonca aj keď ho zbije, ako povedal Dudley, že to tobia takým príšerám ako on.

"Vstúpte."

Harry potlačil dvere a vošiel do miestnosti a rozhliadok sa. Na poličkách videl mnoho fliaš s liekhom, v ktorých boli buď nejaké tvory alebo rastliny, alebo tľase, kde boli rôzne bylinky. Ten zápach bol obrovský... zhlboka sa nadýchol vzduchu.

"Zavrite si ústa, Potter, predtým ako si z nich popínavá tráva urobí svoj domov." Profesor sedel za stolom, rýchlo pisajúc svetlo-červeným atramentom cez celý pergamen, čo musela byť niekoho domáca úloha. Dokonca ani nezdvihol hlavu. Zatiaľ čo sa stále nepozrel na Harry, prstom ukázal na učebňu elixírov a poslal ho tam. "Nájdete tam kotlíky. Umyte ich. Bez prútika. Vypadnite."

Harry ho bez váhania poslúchol, a po tom čo si vyhrnul rukávy na habite, trvalo mu niekoľko hodín čistiť kotlíky. Bol veľmi dobrý v umývaní, ale bolo tam tam niekoľko spálenín, ktoré nevedel odstrániť. Zoškrabával ich veľmi dlho, až kým ho nezačala bolieť ruka, a necho prsty boli meravé. Umyť sa mu teda nepodarilo iba dva kotlíky. Chcel pokračovať v drhnutí, keď sa za ním z ničoho nič ozval hlas, až Harry nadskočil.

"To stačí, môžete ísť."

Harry prešiel len dva alebo tri kroky keď sa otočil na Snape. "Ale, pane, ja..."

"Máte stále problém s jednoduchými inštrukciami?" zavrčal profesor. "Môžete byť po škole aj zajtra, ak to tak chcete."

"Nie, pane. Prepáčte, pane." Rýchlo zabalil umývacie potreby a rýchlo sa ponáhľal preč, nezachycujúc Snapea, ktorý sa na neho zamyslene pozeral.

Nemal veľa času na domáce úlohy pred tým, ako si mal ísť ľahnúť do postele, ale aspoň začal čítať knihu o transfigurácii, z ktorej si potom mali pripraviť essey, ktorú majú odovzdať za dva dni. Išiel teda s knihou do spálne.

Nechcel sa ale vyzliecť pred spolužiakmi, tak prešiel k posteli, zatiahol za sebou závesy a až potom sa prezliekol do pyžama. Obrovského trička po Dydleym, ktorá bolo tak isto obnosené, ako ostatné veci.

"Oooooou, takže náš malý nečistokrvec je hamblivý?" Prišiel k nemu hlas z miestnosti. Harry zistil, že to povedal chlapec, ktorý sa s ním nikdy nerozprával. "Skrývaš sa za záclonami aby sme nevideli to odporné malé nečistokrvné telo?"

"Sklabni, Zabini," povedal druhý, oveľa hlbší hlas.

"Je to tvoj chlapec, Teddy?" Doberal si ho Zabini.

"Povedal som sklapni. A tým myslím," zavrčal Teddy, "že asi nevieš s kým sa to rozprávaš."

Po tomto ho Zabini nechal na pokoji, ale Harry tvár horela a potom Harry prešiel do kúpeľne aby si umyl zuby a použil toaletu.

Bude sa s ním musieť stretnúť, skôr či neskôr... skôr, uvedomil si po tom, čo si spomenul na spoločnú spchu chlapcov, prvákov. Nechcel sa znova stretnúť so Snapeom, to je isté. Tú noc, po prvý krát po dlhom čase, sa mu snívalo o mužovi, ktorý vyzeral ako had ako sa smeje počas zeleného svetla a potom ho začala jazva blieť tak prudko, až sa zobudil.


 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Merlina Merlina | 8. června 2009 v 21:50 | Reagovat

Neotřelý nápad a pěkně propracovaný, když si dáš větší pozor na překlepy, tak
to bude úplně skvělé dílo. Už se těším se na další kapitoly.

2 Nicolas Black Nicolas Black | 9. června 2009 v 0:53 | Reagovat

Tie preklepy skúsim napraviť, ale je to horšie keď prekladám hlavne v noci, tam si tie preklepy nezvyknem všimnúť :-D
Ale aj tak, znažím sa ich robiť čo najmenej

3 alexa alexa | 15. června 2009 v 14:45 | Reagovat

super poviedka, kedy bude nová kapitolka?

4 Nicolas Black Nicolas Black | 15. června 2009 v 18:43 | Reagovat

Kapitola bude zajtra/pozajtra... bol som mimo PC, tentop týždeň ale určite pridám minimálne 2 kapitoly sem a 1-2 do "nebezpečenstva"

5 alexa alexa | 16. června 2009 v 16:39 | Reagovat

už sa teším :-)

6 drahokam drahokam | 27. června 2009 v 9:03 | Reagovat

No pěkně se nám to rozjelo, jsem zvědavá jakou mocí bude Harry obdařen a kdy se nad ním Sevík konečně slituje

7 Dobby Dobby | 16. srpna 2009 v 21:57 | Reagovat

PEKNÉ. LEN TAK ĎALEJ.  ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama