Kapitola 2 - Spojenie a dedenie

6. června 2009 v 5:11 | Nicolas Black |  Harry Potter a Nebezpečenstvo neznámeho
Hneď ako Harry vystúpil z krbu, už bol v náručí pani Weasleyovej.

"Och, Harry, zlatko, tak rada ťa vidím, ako sa máš, si hladný, všetko je v poriadku?" Opýtala sa ho pani Weasleyová so starostlicým hlasom.

"Mami! Nechaj ho lebo ho zadusíš," zakričal na ňu Ron.

"Čau Harry, ako sa darí? Kde je Lupin a Tonksová?" opýtal sa Ron a hneď potom v krbe opäť vyšľahli zelené plamene a z nich vyšiel Lupin, ktorý si hneď sadol na stoličku.


"Musel si ich pred odchodom tak vystrašiť?" Zostra sa Lupin opýtal Harryho.

"Prepáč, ale nemohol som odolať," uškrnul as Harry.

Remus Lupin zatriasol hlavou presne tak isto, keď videl ako previnilo sa tvári Harry a pripomenul mu tým Jamesa, ktorý sa tváril presne tak isto.

"Vitaj späť, Harry," ozval sa za ním priateľský hlas.

Profesor Dumbledore stál v kuchyni s veľkým úsmevom na tváry. Vyzeral veľmi potešene, že vidí Harryho. Harry ale nebol príliš nadšený tým, že ho vidí; prinútil sa ale k úsmevu ale pichlo ho v hrudi.

"Harry, mohol by si ma prosím nasledovať do kuchyne? Musím s tebou prebrať jednu osobnú záleživosť," Daumbledore sa otočil a vkročil do kuchyne.
Harry bol prekvapený tým, že videl Ministra mágie, Madam Bonesovú a ešte niekoľkých ministerským zamestnancov, ktorých nepoznal, ako sedia v kuchyni.

"Som si istý, že si čítal o očistení Siriusovho mena," začal Dumbledore, "Dôvod prečo sme tu je ten, Harry, že vykonáme Siriusovu poslednú vôľu.
Harry nepočul o Siriusovi hovoriť už niekoľko mesiacov. Začalo ho znova pichať v hrudi a dokonca sa mu začala aj točiť hlava.

Sirius ti zanechal všetok svoj majetok, Harry. To znamená celé dedičstvo Blackovcov a dokonca aj domáceho škriatka." Pokračoval Dumbledore, "Tento dom tiež patrí tebe, ale my sme si ho dovolili ďalej používať ako hlavný štáb Rádu."

Harry bojoval s tým aby mu slzy nezačali stekať po tváry a potom zakričal, "NECHAJTE SI TO VŠETKO, JA NECHCEM NIČ Z TOHO!"

"Ja viem Harry, ešte nie si celkom v poriadku, ale raz budeš," povedal Dumbledore s malým úsmevom.

Harry sa cítil ako keby sa chcel rozplakať, a nedokázal si spomenúť, kedy v živote chcel takto plakať.

"Naozaj sa necítim, ako keby som sa z toho dostával", pomyslel si horko, "buď silný, a nedovoľ im aby ťa videli slabého."

"Sirius mi nič nedlžil. Nechcem nič z toho," povedal harry potichu.

"Harry, nie je to také ľahké. Podľa Magického práva musíš prijať to, čo ti padlý čarodejník zanechal." Povedala Madam Bonesová s hlbokým hlasom.

"V poriadku, potom ho prijmem a hneď aj dám preč," povedal chladne Harry.

"Nemôžete pán Potter, nie kým máte menej ako 18 rokov, a dúfajme, že ani potom a dospeješ k racionálnejšiemu rozhodnutiu," povedal vysoký sivo-vlasý čarodejník, ktorý sedel vedľa Dumbledora.

"Harry, máme tvoje povolenie, aby sme ďalej tento dom využívali ako štáb Rádu?" opýtal sa Dumbledore.

Harry sa pozrel hlboko do Dumbledorových modrých očí. Jeho hnev sa trocha zmiernil, a prikývol.

"Výborne, Harry., som si istý, že tu niekde nájdeš svojich spolužiakov, ktorý na teba nedočkavo čakajú," povedal Dumbledore s úsmevom.

Skvelé, presne to potreboval, priateľov, ktorý sa ho budú pýtať na Siriusa a na jeho dedičstvo. Pravdupovediac, jednoducho s nimi nechcel veľmi hovoriť. Chcel zabudnúť na všetko, čo vedel o Siriusovi Blackovi.

Harry opustil kuchyňu s čudným pocitom v sebe. Dúfam, že sa vyhne každému, vrátane Hermiony s Ronom. Jednoducho nemal náladu byť s ľuďmi.
"Harry, vďaka bohu," povedala Hermiona a silno objala Harryho. "S tými všetkými Ministerskými úradníkmi, sme si msleli, že si zas čaroval alebo niečo podobné."

"Hermiona, upokoj sa, len som sa s nimi rozprával," povedal Harry krátko.

"Bolo to kvôli poslednej vôli Siriusa Black," povedala vysoká hnedovlasá žena za Hermionou. Susan Bonesová bola šiestačka v Bifľomore, ktorá bola taktiež členkou DA, stála vo dverách a s vážnym výrazom na tvári.

Harry sa na ňu krátko pozrel, ale nevenoval jej veľa pozornosti.

"Susan, ostaneš tu spolu so svoju tetou na večeru?" Opýtala sa jej z gauča pani Weasleyová.

"Nie som si istá, opýtam sa jej," povedal milo Susan a vošla do inej miestnosti.

"Kto tu vlastne ešte je?" zmätene sa optal Harry kvli Susaninej prítomnosti.

"Och, veľa ľudí, je to takmer ako keby sme boli v škole, len bez Malfoya," povdala Hermiona.

"Super," povedal Harry sarkasticky.

"Harry, čo sa deje," opýtala sa starostlivo Hermiona.

"Nič. Kde je Ron?" Rýchlo zmenil tému.

"Vieš, Ron je pravdepodobne na poschodí a s niekym hrá šach," povedala Hermiona.

Harry nasledoval Hermionu na poschodie.

"Kde je portrét Siriusovej matky?" Opýtal sa Hatrry, keď videl prázdne miesto na stene.

"kreacher si ho vzal so sebou," povedala Hermiona. "Och neboj sa, teraz pracuje v Rokforte. V kuchyni. Dumbledore mu povedal, kde je najdlhšie jeho pán a tam si aj väčšinu roka. Takže teraz musí pracovať tam."

"Dobre," povedal Haryr a a prešiel to prázdne miesto a pokračoval v ceste.

"Čauko, stretnutie už skončilo?" opýtal sa Ron.

Hral šach s Erniem MacMillianom z Bystrohlavu a porážal ho.

"Jasné, netrvalo veľmi dlho, bolo to o..." Harry sa zasekol. "Čo sa to tu deje?" Opýtal sa Harry rýchlo.

"Vitaj v škôlke," povedal Ernie sarkasticky.

"Správne, to je presne to, prečo si tu?. Starám sa tu o teba," povedala Ginny, ktorá sedela v rohu izby čítajúc knihu.

Ernie po nej stretlil pohľadom, ale jej pohľad sa ani nepohol ok knihy.

"Rád prijal niekoľko nových členov, takže ak má člen rodinu, to to je miesto, kde zostávame. Je to bezpečnejšie ako systém strážcov tajomstiev a zároveň to necháva členov rádu ľahko dostupnými," povedala Hermiona s pohľadom, aký máva, keď niečo vysvetľuje Ronovi.

"Takže, koľko ľudí tu momentálne je?" Opýtal sa Harry.

"Och, nie veľa, mnoho z nich len príde a odíde, to len ja, Ron tu žijeme trvalo," povedala Hermiona s úsmevom.

Harry sa porozhliadol okolo a rozhodol sa, že chce byť sám.

"Som unavený, myslím, že si pôjdem odpočinúť do indej izby," povedal Harry potichu.

"Dobre kamoško, zobudíme ťa na večeru," povedal Ron rozohrávajúc novú partiu šachu.

Harry prešiel do ďalšej miestnosti a ľahol si na posteľ. Mohol počuť každého v druhej izbe smiať sa a starajúc sa o neho.
"Som taký rád, že sa môžete tak ľahko zabávať, som taký rád, že máte takú dobrú náladu," zamrmlal sarkasticky Harry pred tým, ako ako sa pretočil na bok a zavrel oči.

"Harry, si hore?" pocítil jemné zatriasnutie a otvoril oči. "Večera je hotová, ak chceš jesť," povedala Ginny s hlasom podobným Molly.

Harry zamrmlal,, posadil sa, pretrel si oči a dal si na seba svoje okuliare.

"Uvidíme sa teda dole," povedala Ginny a odišla z izby.

"Dúfam, že dole nie je mnoho ľudí," povedal si pre seba Harry.

Zistil, že si želá aby mu niekto prestrčil tanier s jedlom popod dvere, len aby nemusel ísť dole. Dokonca aj sekaná tety Petunie by bola lepšia ako sa stretnúť s kopou čarodejníkov. Nebol si istý, či je pripravení sa s nimi rozprávať o Siriusovi.

Pomaly sa postavil s postele a pomaly zamieril dolu. Mohol z vrchu schodiska počuť, ako sa tam smejú. Najprv chcel utiecť do svojej izby hodiť sa pod paplón a ignorovať to šťastie okolo neho. Ale jeho nohy pokračovali v ceste dole. Steny samotné ako keby mu to chceli urobiť ťažšie, lebo sa mu zdallo, že z nich počuje Siriusov štekot. Jeho srdce urobilo obrovský skok nádeje, ale potom si uvedomil, že Sirius už je naždy preč. Nakoniec, keď sa objavil nad tou štastnou skupinkou, už nemohol utiecť.

"Harry, synak, poď sem. Kingsley mi práve hovorí o novom systéme ochrany, ktorý implementovali v Azkabane," povedal s úsmevom pán Weasley.

Harry sa slabo usmial a pokračoval k tej skupinke. Každý sa o tomto systéme rozprával, po chvíli si uvedomil Harry. Takmer nevedel odtrhnúť zrak od svojho taniera, keď sa nad ním zasnený hlas povedal "ahoj".

Harry sa pozrel hore a videl ako si pred neho sadla Luna Lovegoodová.

"Našla si teda všetky svoje veci?" Opýtal sa jej Harry milo.

"Och, samozrejme, povedala som ti, že sa tie veci vrátia," povedala predtým ako začala pozerať na nejaké prázdne miesto.

Harry sa obzrel a videl Rona, ktorý sa snažil zadržať smiech.

"Neboj, ona tu nezostáva, ona a jej otec sa len zriedkavo zastavia na večeru," povedal Ron s vďakou v hlase. "Stále sa na mňa usmieva," povedal Ron, ktorý sa začervenal.

"Si, Kim, poďte sem, sadni si," povedala pani Weasleyová na rodinku, ktorá sa objavila vo dverách.

"Harryho žalúdok spravil skok vzad. Vedľa pani, na ktorú volala pani Weasleyová, nebol nikto iný ako Cho Changová. Pani Weasleyová vytiahla svoj prútik, zamrmrala kúzlo a stôl sa razom predĺžil a objavili sa ďalšie 3 stoličky. Cho sa milo usmiala na Harryho ale Harry sa opäť zapozeral na svoj tanier.

"Prosím, povedz mi, že ona tu nezostáva," zašepkal Harry na Rona.

"Prepáč kamarát. Asi ťa veľmi nepoteším," povedal Ron a potľapkal Harryho po chrbte.

Harry sklonil svoju hlavu ešte viac. Až tak, že sa nosom takmer dotýkal taniera. Super, čo všetko sa ešte pokazí? Povedal si pre seba.

Po večeri Ron a Hermiona nasledovali Harryho do spálne.

"Chceš si zahrať šach, harry?" Opýtal sa ho Ron.

"Jasné," povedal Harry bez nálady.

Hermiona sa na neho pozrela a zrazu povedala, "Harry, nemôžeš byť v jednom kuse v depresii. Sirius by to nechcel."

"Hermiona," zavrčal na ňu Ron.

"Dobre Hermiona, Sirius tu už nie je, takže nemôžme vedieť, čo by chcel aby som robil, alebo áno?" Zostra povedal Harry. "Idem do postele."

"A čo s našou hrou, kamarát?" Opýtal sa ho Ron s bolestivým výrazom na tvári.

"Zahraj si s Hermionou, zdá sa, že ona vie všetko," odpovedal mu.

Obzrel sa na Hermionu. Vyzerala, že slzy sa jej tlačia do očí. Harry sa cítil previnilo, ale ale stále voči nej pociťoval hnev. Vyšil zo spálne a zabuchol za sebou dvere.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 White White | 7. června 2009 v 14:47 | Reagovat

Moc se těším na další kapitoly i k této i k té druhé povídce. Konečně se našel někdo, kdo překládá :-))
Myslím si totiž, že v Angličtině je dost dobrých povídek, ale kdo neumí cizí jazyky, tak má smůlu, jako já.

2 Pegy Pegy | 25. června 2009 v 18:53 | Reagovat

Super. Vypadá to zajímavě. Jsem zvědavá na pokračování.

3 whampingwillow whampingwillow | E-mail | Web | 25. června 2009 v 20:34 | Reagovat

Zatím tedy celkem typická klišé, která se objevují v podstatě v každé povídce, která navazuje na pátý díl a Siriusovu smrt. Ale vypadá to zajímavě. A na překlad dělám jenom O_O

4 soraki soraki | 25. června 2009 v 20:47 | Reagovat

no, jsme teprve na začátku, že? tak ještě s hodnocením ovídky počkám, protože zatím šlo jen o známé fakty - až na tu věc s Dudleym jako kouzelníkem  :-D , ovšem překlad chválím  ;-)

5 Hajmi 50 Hajmi 50 | Web | 25. června 2009 v 21:21 | Reagovat

Tak druhá kapitolka prima. Jsem zvědavá na další pokračování a na to jak se bude děj vyvíjet dál. Díky za pěkný překlad.

6 Ft Ft | 25. června 2009 v 22:29 | Reagovat

Dík za tu práci a vydrž.

7 Tereznik Tereznik | Web | 25. června 2009 v 22:55 | Reagovat

No zajímavé, každopádně jsem zvědavá na další... ;-)

8 drahokam drahokam | 27. června 2009 v 9:30 | Reagovat

Ani se mu nedivím, že je v depresi,on smutní a ostatní jsou až moc veselí. jsem zvědavá na soužití všech dohramady  O_O

9 tajnostka22 tajnostka22 | E-mail | Web | 28. června 2009 v 11:56 | Reagovat

Suuper kapitolka...hneď idem na ďalšiu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama