Kapitola 2

5. června 2009 v 1:13 | Nicolas Black |  Najlepší bude Slizolin
Severus Snape sa tohto dňa obával jedenásť rokov. Vždy vedel, že jedného dňa Harry Potter do Rokfortu. Jeho meno preklínal od tej chvíle, čo sa narodil, po tom všetkom. Stále vedel, že raz sa bude musieť vysporiadať s tím, ktorí mu bude denno-denne pripomínať Jamesa. V triedach, vo Veľkej sieni, na chodbch a dokonca aj komnatch. Jeho všetka nenávisť a pomsta sa v jeho mysli sformovala do jednej jedinej tváre. Mal očakávať, že dieťa bude presnou kópiou svojho otca. Aj po smrti Jamesa a Lily, jeho krv kolovala ďalej v tomto chlapcovi. Nemohol si pomôcť. Bol si istý, že bude arograntní, vyhľadávajú pozornosť ostatných, bude porušovať školské predpisy.


Ale ani tak neočakával, že syn Jamesa a Lily sa dostane do Slizolinu.

Keď sa hluk vo Veľkej sieni upokojil, Severus si na chvíľu pomyslel, že asi len zle počul. To nie je možné. Nie je predsa možné aby Chlapec ktorý prežil, zo všetkých strán Chrabromilčan ako jeho prekliaty otec bol v Slizoline. Ale chlaped tam stál, tichý ako studňa, obzerajúc sa ak keby všetky jeho sny boli zničené - a skutočne boli. Žiaden potlesk; horor. Jeho predtým prázdny výraz sa na zlomok sekundy zmenil. Kútiky úst sa mu vykrivili do posmešného výrazu.

Severus mohol začať tieskať tejto, doslova pohrome, ale namiesto toho, keď chlapec konečne našiel jeho pohľad, Severus pohľadom ukázal na Slizolinský stôl a Harry si tam šiel sadnúť. Po tom všetkom, si asi Potterov syn myslel, že mu budú tlieskať za to, že si dal na hlavu ten starý klobúk. Severusove ústa sa skrivili do hnusu.
Videl ako si chlapec sadol veľa Notta a videl ako sa k nim neskôr pridal Zabini. Potter mal stál esklonenú hlavu a pozeral sa na svoje nohy, Severus si pomysle, že to prekliate decko sa na seba zas snaží svojim "akože" smútkom znova získať pozornosť. Odporné decko.

Albus zas začal rozprávať tie svoje nezmyselné reči, tie esté ako každý tok, pomyslel si Severus. Zdalo sa mu, že v hlase riaditeľa započul trocha smútku. Samozrejme, samozrejme si ten starý hlupák myslel, že Potterovo decko sa dostane do jeho starej faulty. Samozrejme, že bol sklamaný. Kto by nebol? Teda okrem neho.
Večera sa začala a Severus sa otočil ku koktajúcemu učiteľovi obrany proti čiernej mágii, ktorý nosil turban, ktorý sedel vedľa neho. Vedľa počul ako sa Minerva rozpráva s Dumbledorom o triedení. Samozrejme, že aj ona bola sklamaná, chcela to decko vo svojej fakulte.

Tak sa teda začala oslava a ako Severus jedol, pozeral sa na Slizolinčanov, že čo robia. Často mu podarilo preniknúť do ich plánov, a to mu dávalo výhodu. Pri Slizolinskom stole ho tentoraz zaujalo to, že napriek tomu, že Krvavý Barón sedel vedľa Malfoya, tak jeho pohľad stále prebleskoval na toho Potterovie chlapca. A vyzeral zamyslene.
Sevverus si povzdychol. To nevyzerá dobre.

Videl ako Chlapec, ktorý prežil pozeral na svoj plný tanier a potom obrátil svoj prázdny pohľadna ostatných žiakov. Všimol si, že Chlapec sa nedotkol jedla dovtedy, až kým si otatný nenaložili na sovje taniere jedlo. A potom si odtrhol kuracie stehno a rýchlo sa otočil ako keby sa bál, že mu ho niekto ukradne a začal chrániť svoje jedlo od ostatných predátorov. Samozrejme, Slizolinský malý hadi, ako ich nazýval, boli dravcami, ale nikdy si nekradli jedo, u Merlinovej nohy. Mali zábrany, nie ako Chlapec ktorý prežil aby bol otravný.

Večera prebiehla rýchlym tempon, a Severus sa skoro odvrátil od mumlajúceho oturbovaného učiteľa Obrany proti Čiernej mágii, presne tak isto ako keď sa rozprával s Minervou o triedení. Samozrejme, myslela si, že to decko bude v jej fakulte, tak isto ako Albus. Na krátky moment, že ho presunie do jej fakulty, na čo mal právo. Ale nikdy predtým toto neurobil a neurobí to ani teraz. Dokonca aj keď sa jedná o Pottera.

Keď večera skončila, videl ako Slizolinský prefekti vedú svoju fakultu z Veľkej siene. Pochodovali so svojimi spolužiakmi, vo svojom prvom ročníku zo siedmich, potichu a pekne za sebou. Kývol im na súhlas ako to robil vždy keď odchádzali. Narozdiel od iných fakúlt, ktoré robili krik, posúvali lavicami, boli jeho hady perfektne zorganizovaný a nikdy by nedopustil, aby čo i len raz počas celého školského roka odišli tak neslušne ako iný. Bola to jedna z prvých vecí ktorú ich naučil dodržiať a taktiež to bola jedna z vecí na ktorú bol hrdý, že ich to naučil.

Po tom, čo čakal ďalších 10 minút, dos na to aby prefekti odniesli najmladšie hady do ich klubovne, Severus sa zdvihol zo svojho miesta a namieril si to do podzemia. Prvá noc bola najdlhšia pre nových Slizolinčanov, a tak Severus preferoval povedať im pravidlá hneď, nie ako v Chrabromile, kde to nerobil nikto, možno s výnimkou starších žiakov, ale aj to povrchne. Bola to hamba. Ak dieťa nepozná pravidlá, nemôže vedieť, kedy ich prekročil a taktiež mu ich nemôžete povedať až vtedy, keď mu za to dávate trest. Tak sa to jednoducho nemá robiť.

Severus zastal pred vchodom do klubovne a zhlboka sa nadýchol a nasadil svoj najdesivejší výraz na svoju tvár a vošiel dnu. Hýbajúc rukami dosiahol presne ten netopiery pohyb, ktorého sa všetci báli. Trvalo mu dosť dlho aby sa ho perfektne naučil tak.

V klubovninaňho pekne zoradení čakali najmladší hadi. Kývol prefektom, aby vedeli, že ich zoradili dobre a potom sa presunuli k svojej skupinke spolužiakov. Jeho dvanásť prvákov, tak ako mnohý druháci, na neho pozerali s úctou, ktorú u nich vyvolával strach z neho. ,, okrem dvoch. Mladý Malfoy sa na neho pozeral s malým úšľabkom, ktorí mu, ako si povedal Severus, rýchlo zmaže z tváre, a Potter, ktorý pozeral na zem.

Taká drzosť.

Severus zakašľal a bol rád, keď videl ako sa Chlapec strhol ako keby bol zasiahnutý Žihadlovým zaklínadlom a potom sa na neho pozrel. Ale bol naozaj nahnevaní tým, že Chlapec nevidel jeho príchod. Dobre. Tak s tým niečo spravýme, pomyslel si.

"Všetci tu, ste Slizolinčania," povedal bez nejakého bez nejakéhp úvodu a prezeral si každého z nich. "Vaša fakulta je miestom hrdosti a sily. Prefíkanosti a a prežitia. Súdržnosti a sily. Očakávam od každého z vás, že budete podozrievavý a budete vzbudzovať strach pred ostatnými študentmi, proferosmi a dokonca a riaditeľom. O, áno, budú sa vás báť a budú sa báť toho, čo vo vás drieme. Salazar Slizolin bol známi svojou silou, a taktiež bol známi pre jeho náročné štandardy, ktoré sa naďalej uchovávajú v jeho fakulte. Všetci máte potencionál disponovať ohromnou mocou, akou, že vám ju budú všetci ostatný závidieť."

"Tak mi teda dovoľte aby som vám povedal toto: kým ste vo svojej fakulte, každý sa zdokonaľujte podľa svojho. Avšak mimo tejto klubovne, budete ako jedno telo, s jediným poslaním. Fakultnej jednotnosti. Musíte byť jednotný. Tí, ktorí sa vás boja si nedovolia nič, keď uvidia ako pri sebe držíte a budú sa vás báť napadnúť. Lebo budú vedieť, že sa im to tak ľahko nepodarí. A pamätajte si. Mimo žalárov s vami nebude mať nikto zľutovanie.

Severus im dal čas predýchať a pochopiť to čo hovoril. Potom pokračoval.

"Takže, pravidlo číslo jedna. Pán Flint, mohli by ste?"

Marcus Flint stál najrovnejšie ako mohol a povedal. "Áno, pane. Pravidlo číslo jedna: Slizolinčania SÚ fakulta."

"Ďakujem vám," povedal Severus. "Nezáleží na tom, kde ste alebo čo robíte v Rokforte, musíte byť hrdý a súdržní vo sojej fakulte. To znamená, že ak bude člen vašej fakulty v nebezpečí alebo bude potrebovať pomoc, pomôžete mu. To neplatí len v športe, alebo dueloch, ktoré sú tu samozrejme zakázané, správne pán Higgs? Ale platí to aj v práci, projektoch a počas vyučovania."

Higgs vyzeral byť v rozpakoch, odvtedy čo v poslednom duely, ktorý bol na konci minulého roka, boli potrebný traja profesory aby dali do poriadku následky. Suverus sa od neho odvrátil a znova sa pozrel na najnovších Slizolinčanov. "Byť poctený byť v Slizoline ale znamená aj to, že budete vťdy vyzerať tak, ako sa patrí od mladých mužov a mladých dám. V tomto smere nebudem tolerovať, ak to niekto nebude dodržiavať.

Všetky oči v miestnosti sa na neho pozerali a znova im dovolil aby spracovali v mozgoch to, čo im hovoril. Dokonca aj Potter vyzeral, že počúva, aj keď s miernym strachom. "Je to presný program toho, kedy si budete robiť domáce úlohy a kedy pôjdete spať a budete vstávať, ktorý budete prísne dodržiavať, a budete oblečení a pripravení ísť na raňajky so svojou fakultou presne o 7:30 každé ráno. Vrátane víkendov. Vyjadril som sa jasne slečna Hutchinsová?

Pozrel sa na jednu druháčku, ktorá mu rýchlo prikývla.

"Večerný program je tamto na tej nástenke," povedal im Severus a ukázal na nástenku. "Tak isto ako ranný kúpeľňový program. Nedodržanie týchto časov nebude tolerované," zvýšil hlas a pozrel sa na štyri šiestačky, ktoré boli známe tým, že toto nedodržovali odvtedy ako sem nastúpili.

Na počudovanie, Chlapec zdvihol hlavu a pozrel sa na ňu, a potom v očiach mal divý, takmer panický pohľad, ktorý ale rýchlo schoval. Čo to znamenalo? Pomyslel si Severus.
Severus na to ale prestal myslieť a pokračoval vo svojich nariadeniach ďalších 90 minút, vysvetľujúc im všetky pravidlá a aké sú následky nedodržania ich. A Ke´d si už bol istý, že všetci Slizolinčania sú s nimi oboznámený, vedel, že sú pripravení vstúpiť do Rokfortského sveta.

Na koniec sa ešte opýtal. "Sú nejaké otázky?"

Malfoy zdvihol svoju ruku. Nikto tým nebol prekvapený.

"Áno, pán Malfoy?"

"Kedy sú metlobalové skúšky?"

Severus na neho uškrnul. "Vy sa zaujímate o metlobal?" A bez toho aby čakal na odpoveď pokračoval, "Skúšky do týmu budú oznámené na nástenke tohotoročným kapitánom, Marcusom Flintom. A ešte k tomuto, piataci a vyššie ročníky, môžu dávať oznamy na nástenku bez povolene. Všetky ostatné ročníky, potrebujú pred vyvesením povolenie od prefekta. Ešte niečo?"

(Poznámka prekladateľa. Zdá sa, že v tomto príbehu môžu aj prváci hrať metlobal... nie som si tým ale istý, lebo ako to prekladám, tak to aj záoveň aj čítam,,, takže uvidíme)

Severus sa uškrnul opäť, keď videl ako sa zdvihla Potterova ruka. "Pán Potter? VY máte otázku?"

"Áno pane." Chlapec nereagoval na jeho výsmešný hlas. Severus sa tomu počudoval, očakával, že bude nejako reagovať.

"Môžeme používať sovy na na posielanie balíčkov a listov? Ehm, na objednávanie vecí zo Šikmej uličky, napríklad?"

Severus skrivil svoje ústa od nechutnosti. " Už vám došli vaše obľúbené sladkosti? Alebo si slávny Harry Potter zabudol zbaliť brká?"

Niekoľko starších žiakov sa zasmialo a chlapec sa pozeral okolo seba a hrýzol si peru. Potom toho nechal a opäť zdviohl hlavu, ktorú predtým sklonil, ako keby sa zocelil. Severus si zostra spomenul na iného chlapca v inom čase, a jeho vlsatnú potrebu aby bol videný ako statočný. "Áno, pane. Niečo také."

Severus potriasol hlavou, nad absolútnou Chlapcovou hlúposťou. Samozrejme že dostal zoznam. "Áno, môžete používať svoju vlastnú sovu pre svoje nákupy. Má niekto ešte nejakú otázku?"

Keď sa už nezdvihli žiadne iné ruky, Severus sa otočil k prefektom, s ktorými chcel dohodnúť konkrétne pravidla pre nich a stanoviť rozpisy pre prvý až tretí ročník, a ešte ukázať najmladším ich izby.

Keď posledný z Hadov opustili spoločenskú miestnosť, rozhodol sa pred odchod. Nie je to zlé, povedal si, keď vstúpil do svojich komnát a nalial si na dva prsty Ohnivej whiskey aby si ju vychutnal spolu s posledným listom z Aliencii Majstrov Elixírov Európy.

Všetko ide tak ako má, samozrejme ak nebere do úvahy Chlapca-Ktorý-Ho-Neprestával-Prekvapovať.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 drahokam drahokam | 27. června 2009 v 8:53 | Reagovat

Teda to je denní rozvrh, ani se nedivím, že háďata, tak Sevíka poslouchají  :-D Co pak asi Harry potřebuje, že by mu Vernon všechno ještě před příchodem do školy zničil?  :-?

2 Dobby Dobby | 16. srpna 2009 v 21:54 | Reagovat

Pozor na gramatické chybičky, máš ich tam veľa. Ináč som spokojná.  :-)

3 aurora aurora | 20. srpna 2009 v 9:57 | Reagovat

pekná poviedka a teším sa na pokračovanie :) ...len máš nejaké chybyčky v texte skôr preklepy ako som si všimla ale inak je to super :)

4 aurora aurora | 20. srpna 2009 v 9:58 | Reagovat

dúfam že ja v komente chybu nemám :D ...

5 Ron Ron | E-mail | Web | 15. února 2012 v 14:25 | Reagovat

máte pěkný blog

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama